Už po niekoľký krát sa Technická univerzita v  Košiciach (TUKE) zapája do programu Európskej noci výskumníkov v  Košiciach (ENV), a  to nielen ako univerzita prinášajúca kvalitné výsledky výskumu, ale aj ako partner podujatia. 

Výskumné aktivity univerzity sú zamerané na rôznorodé oblasti výskumu. Hovorí o  tom aj fakt, že univerzita počas ENV odprezentuje formou prezentačných stánkov v  Atriu OC Optima Košice výsledky vedecko-výskumných aktivít pracovníkov až z 5 fakúlt. V krátkom popise je možné zhrnúť 6 špičkových vedecko-výskumných tímov, ktoré sa dostali medzi top vedecké aktivity na univerzite: 

• Vedecký tím pre výpočtovú a experimentálnu analýzu konštrukcií inžinierskych stavieb, ktorý pozostáva z výskumníkov zo Stavebnej fakulty. 
• Výskumný tím pre pokročilých výrobných technológií z Fakulty výrobných technológií. 
• Vedecko-výskumný tím pre elektronické systémy z Fakulty elektrotechniky a informatiky. 
• Vedecko-výskumný tím pre centrum aplikovaného biomedicínskeho inžinierstva zložený z výskumníkov Strojníckej fakulty. 
• Vedecko-výskumný tím pre systémy zlomkového poradia a regulátory čiastkových rádov z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií. 
• Vedecko-technický tím podieľajúci sa na riešení aktuálnych problémov environmentálneho a materiálového inžinierstva v súlade s koncepciou udržateľného rozvoja v stavebníctve v zložení výskumníkov zo Stavebnej fakulty. 

Počas ENV 2018 v Košiciach vedci TUKE predstavia 12 vedeckých prezentácií. Objavíte stavby očami 3D skenera, prečo sú environmentálne a tzv. “zelené domy” návrat k zdravému bývaniu, ale aj či platí dnes staré známe príslovie, že peniaze sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. Zmapujete svet, a životný cyklus materiálov, vyskúšate si prácu s mikroskopom a priblížite mikrosvet materiálov, hmyzu a rastlín. 

Vedci z Technickej univerzity v Košiciach sa už teraz tešia na Vaše nekončiace kreatívne otázky, pretože ako hovorí sám rektor univerzity, prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc.: ”Pri krátkosti života sa nám, pravdepodobne, nikdy nepodarí preskúmať všetko, čo by sme radi pochopili. Napriek tomu buďme stále zvedaví, život sa takto stáva bohatším.” 

1. Zažili /Urobili ste ako dieťa nejaký vedecký pokus, na ktorý spomínate doteraz? 

Kedysi dávno mi strýko, mimochodom po ňom pomenovali jednu planétku v pásme asteroidov medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera, zostrojil ďalekohľad na pozorovanie nočnej oblohy. Bavilo ma rozpoznávať súhvezdia a laicky rozmýšľať o tom, ako táto sústredená hmota vesmíru mohla vzniknúť. Avšak, oveľa fascinujúcejšie pre mňa bolo sledovať rozmanité skupiny obrazcov hviezd a asterizmov, vytvárať vlastné spojenia, a asociovať ich s niečím konkrétnym na Zemi, s ľuďmi, prírodou, resp. s tvarmi, podobami, to znamená hľadať určité analógie. Nikdy som sa nestal astronómom, ale analógie, nájdené napríklad v prírode a biológii, ma sprevádzajú celý môj profesijný život v oblasti vedy a techniky. 

2. Ako sa vo Vašej každodennej práci prejavuje zvedavosť? 

Dovolím si skonštatovať, že môj vzťah ku kontinuálnemu učeniu a poznávaniu je veľmi pozitívny, rád tvorím nekonvečné postupy a presadzujem nové idey. Preferujem kritické a divergentné myslenie, ktoré sa spája s tvorivosťou, so zmyslom pre krásno, ale rovnako tiež s pokorou, nádejou a optimizmom. 

Je jasné, že drvivá väčšina z nás sa nikdy nestane slávnymi nositeľmi Nobelovej ceny. A pri krátkosti života sa nám, pravdepodobne, nikdy nepodarí preskúmať všetko, čo by sme radi pochopili. Napriek tomu buďme stále zvedaví, život sa takto stáva bohatším. 

3. Položili ste si/Dostali ste otázku, ktorá Vám pomohla vo Vašej práci? Ak áno, akú? Kto ju položil? 

Pravidelne sa zúčastňujem na svetových podujatiach, konferenciách a kongresoch, absolvoval som rad zahraničných vedeckých stáží, študijných a prednáškových pobytov. V rámci nich padlo mnoho otázok, ktoré ma inšpirovali, usmernili a často pomohli k jasnej vektorizácii čiastkových cieľov. Raz sa ma svetovo uznávaný profesor Jörg Schlaich z Univerzity v Stuttgarte, tuším to bolo v roku 1992, po mojej prednáške na zasadaní IASS (International Association for Spatial Structures) v Istanbule, spýtal (v stručnej podobe): Kde beriem ten entuziazmus? Jeho otázka mi viackrát pomohla prekonať, povedzme takzvané lokálne kritické body, a potom sa vždy zamyslieť a spýtať sám seba: Ale, vlastne, odkiaľ ho beriem? Veď, nie je všetko ideálne. V podstate je to však jednoduché: Chce to iba mať rád svoju prácu... 

4. Máte najobľúbenejšiu knižnú alebo filmovú postavu vedca? Ak áno, koho? 

Nie nemám. Ja si vážim každého, a mám úctu pred takým, kto systematicky vedecky pracuje a poctivo dosahuje vedecké výsledky. Ale aj napriek tomu, rád som si nedávno prečítal knižku Fraktalista - Rebelom vo vede, od Benoita Mandelbrota, otca fraktálnej geometrie, s ktorou sa stretávame ako v architektúre, tak aj pri novodobých nosných sústavách (a to aj pri nechaotických). 

5. Kto bol/je podľa vás najvýznamnejší vedec v Európe a na Slovensku a prečo? 

Odpoviem trochu diplomaticky: z pohľadu Slovenska je to nesporne prof. Dr. Aurel Stodola. Budúci rok si pripomenieme 160 rokov od jeho narodenia v Liptovskom Mikuláši. Významný vedec, slovenského pôvodu, profesor Aurel Stodola pôsobil na ETH Zürich a bol učiteľom geniálneho Alberta Einsteina. Najväčšie vedecké úspechy dosiahol v oblasti parných turbín. Jeho práce boli preložené do mnohých svetových jazykov. 

 Foto: archív SOVVA/ archív TUKE